Pokusný sójový králik
Prihlásila som sa do sociálneho experimentu. Dotazníku k diplomovej práci. Výskumu? Neviem, nikdy to robiť nebudem. Zostanem nevzdelaná, len s maturitou z gymplu. Všeobecného. Do konca mojho dlhého života, ktorý sa bude točiť len okolo detí a sraˇiek. Au, tá myšlienka bolí.
K veci: VEGAN. Prechod na veganskú stravu a jeho psychologické špecifiká. Zaujímavá téma. Účasť je anonymná, tak si to hodím na blog.
Je ten prechod náročnejší na psychiku alebo na fyzické telo? Určite to prvé. Telo prežije na čomkoľvek, dokonca z toto može aj rásť, viz. obéznych ľudí jediacich vo fastfoodoch a pijúcich sladké limonády (plastové mrazené čosi zohriate v tone oleja zapíjané zafarbenou cukrovou vodou s obsahom kyseliny fosforečnej). Aj keď neviem kde sa dajú vidieť, ich rajónu sa asi vyhýbam a ešte nikdy na mňa nevykukol človek ako na fotkách, priestorovo rozmernejší ako fotka sama. Telo oklameme ľahko, hlavu ťažšie. Ale dá sa to.
Keď je myseľ zvyknutá 20 rokov jesť maso, mlieko a vajcia každý deň a chute bez toho takmer nepozná, tak sa jej ťažko dokazuje že sa dá žiť aj bez troch "základných" surovín. Pripočítaj cukor, lepok a vyškrtáš si celý jedálniček. Absťák. Nie telesný, ale práve psychický. Maso je jak automaty, kým ich nevidíš, zvládaš. Ale čo sa stane keď prídeš do herny? Ja neviem, bola som tam raz, aj to už po pár dávkach alkoholu. A závislá nie som. Asi je to blbý príklad. Ale na cukre je závislé aj telo a iná netelesná závislosť ma momentálne nenapadá.
Človek všeobecne má rád to svoje "staré dobré". Jedlo nie je výnimka. Aj moje 2 aj 3/4 ročné dítě je dokola tých svojich pár vyskúšaných jedál a zmena, keď vobec prichádza, tak prichádza veľmi pomaly. To menšie je pravý opak, materského mlieka je asi prejedená.. Tak inak. Kde sa cítiš lepšie, v teple domova s blízkymi osobami, alebo v cudzom prostredí s neznámymi ľuďmi? Schválne nepíšem "v dome kde bývaš" a "príbuznými".
Absťák v podobe chutí mám skoro neustále. Na čokoládu. Kde sú tie časy keď som malej švagrovej na vetu "Honí mne (mě?) mlsná" odpovedala "Tak jej uteč"? Teraz si tú vetu opakujem dokola. Možno v duchu, možno nahlas, čo ja viem, už mi to splýva. Opakujem až kým ma nedohoní. Mlsná. Kým nenájdem niečo čím do tela nahádžem cukry. Nachvíľu mám dobrý pocit. Nachvíľu. A potom príde hlbší smútok, depresia, nervy. Kričím a búcham dvermi. Naposledy keď ma prepadla chuť na mlieko, čo bolo včera, vypila som na jedno otvorenie ledničky kefír(er) a pol litra mlieka. Večer som kašlala a ešte dnes vykašliavam. Mlieko zahlieňuje, to viem, to som vyčítala na múdrych antisociálnych stránkach. Ale že sa to ukáže aj na mne, len pár týždňov (či už mesiacov? Čas mi tiež splýva v celok) po jeho radikálnom obmedzení, to mi ani vo sne nenapadlo. Vo sne zase vraždím, ale to je na iný článok.
Absťák, chute, nutkavá potreba vrátiť sa k starému "dobrému" známemu. To bola jedna časť rozhovoru ktorý prebehol krátko po druhej hodine. Je pol jednej v noci a už neviem čo bola ďalšia časť. Aha, spánok! Haha! Spánok dlhší ako 3 hodiny vkuse. Posledné takmer tri roky sci-fi. A únava. Unavená som, tiež neustále. Je to tiež zvačša psychického rázu, nonstop s deckami, ale už aj fyzicky. Živiť troch ľudí je moc, hlavne keď by to jeden z nich zvládol sám. Rada by som staršiu odstavila, ale keď vidím ako vyzerá jej strava po odčítaní materského mlieka, chce sa mi plakať. A neprestávať. Pred prechodom na rastlinnejšiu stravu som si denníček o únave neviedla, ale tiež to bolo strašné.
Výkyvy nálad, tiež kapitola sama o sebe. Hlavne keď si žena vnímavá k svojmu telu. Alebo sa ho snažíš vnímať, nevieš ako na to a si zmatená. A máš zlú náladu z toho že sa ti nedarí.
Ako na moje rozhodnutie reaguje okolie. Myslím že o tom som tu už písala. To, ako som rozhodnutie zverejnila na sieti a ktosi mi pchal pod nos tlačenku či slaninu. Keď si na návšteve uvarím sama, možem si to zjesť. Ale som lenivá a varenie nie je moja silná stránka. Tak vačšinou zjem čo navarené jest. Ale skúsim to nerobiť. Dotazník, rozhovor, výskum, či čo to vlastne je sa vyplňuje každý deň, 28 dní vkuse. Keď to splním, bude to najdlhšie vedený denník v mojom živote. Aj keby som vyplnila len tretinu. No chcela som povedať to, že tých 28 dní skúsim nejesť živočíšno. Vobec. Síce idú Vianoce (už za 17 dní a ja nemám darčeky ani vymyslené!) a mŕtve kapre budú na každom stole, mlieko a vajcia v každom šaláte či dezerte, ale skúsim to. Keď už, tak poriadne. Raz som sa na to dala, raz to dokončím. (A všimnite si, že je tam schválne raz, nie teraz. To aby tá sedná žena mohla cúvnuť. Pardon, desná.)
A na čo si spmeniem ako na posledné? Samozrejme, na to čo bolo na začiatku. Ako som na myšlienku veganstva vobec prišla a aké k tomu boli dovody. No, nejde asi úplne vyčleniť dátum a povedať si: TU! Ani dovod, svet je celok a celok je svet, všetko prichádza postupne a postupne odchádza, transformuje sa a mení. (To schválne, aby bolo v článku viac slov a aj nejaké cudzie, zdá sa mi príliš krátky a písaný dosť jednoducho.)
Jako, zachutilo mi to. Díky Poppy. Tiež ten súcitný pohľad, ale ten mi ešte trochu uniká, keď ma nikto nenúti zabíjať zvieratá, prečo by som prestala jesť maso? Keď vlastne dojením netrpia (Ha-ha! Ešte si na ne zober elektrickú odsávačku a nech ťahá kým je čo. Kľudne hnis zo zapálených bradaviek. Aaaau! Viem jak bolia zuby. Bez zápalu.) Toto ma napadlo až teraz. Ale chudátka telátka čo sa možno polovica dožije veku aby mohla zastúpiť svoje matere, o tých som vedela. Retrospekívne neviem na čo som čakala a iba obmedzovala. A dopíjať mlieko po detoch tiež nemusím. Proste ho vylejem. Áno, je to dar, materské mlieko, vďaka ktorému by teliatka mohli žiť, je to plytvanie a aj ako zero-waste začiatočníkovi mi je to proti srsti. Ale.. jako..
Ďalší je ten zdravotný dovod. Chrchlanie po nočnom vypití mliečnych zásob. Schválne nehovorím o mase, lebo na to aj keby som mala chuť, čo sa mi stalo len so zavináčmi, ktoré som aj tak dojedala nasilu, vždy kupujeme pred pečením = zásoby doma nemáme, čo oči nevidia to srdce nebolí, a vajcia takmer nejem. Kým mi to dítě nenapchá do krku. Aj to len žĺtok. Bielok zje. A ja sa 10 minut drhnem aj napriek tomu že to zapijem. A maso len kuracie, ostatné mi chutiť prestalo. Možno ryba by šla.. hej! Pár riadkov navrch si písala, že sa do toho pustíš naplno. Tak sa toho drž!
Ekologický dovod som vyčíala kdesi na soucitně, toľko kŕmnej repy čo sa vypestuje by stačilo na nasýtenie celej zeme (možno nie tá repa, ale plocha na ktorej sa pestuje, keby sa na nej pestovalo čosi iné. Snáď sa to dá pochopiť. Odkaz na článok prikladám, ale čas už poskočil, oči sa unavili a nechce sa mi to hľadať v tom mori argumentov: http://soucitne.cz/rostlinna-strava-argumenty-odpovedi). A ten ma asi presvedčil najviac, spolu s tou chuťou.
Či chcem tak stravovať aj deti? Samozrejme! Chcem aby boli zdravé, čulé, so záujmom o to čo robia, jedia a prečo. Okolie asi bude brblať, možno sem-tam niečo podstrčí, ale čo už. Len už teraz viem že so starším dítkom bude problém, keďže najobľúbenejšie jedlo, mlieko s mušličkami, si nahradiť nenechalo, keď vidí maso s prílohou, zje to (maso, nie prílohu) a keď objaví vajcia, rýchlo s nimi do stroja (máme taký ten na vajcia namakko, stredne a natvrdo, úplne zbytočný vynález, ale dostali sme darom, tak to nevyhodíme.) Mladšie dúfam v poho, čo jej nedám ja alebo staršia (preto mala už v 4 mesiacoch hermelín), k tomu sa nedostane.
(Nočné kojenie, od pol 11, kedy zaspali - a to vstávali o pol 9 - čo 40 minut. Našťastie len jedno. Keby obidve, už zase kričím. Rovnako ako posledné tri dni pri uspávaní. Neviem čím to je, ale proste v zime spia divne. V starom byte boli dolní susedia hákliví na nočný pohyb po podlahe, občas nám aj zazvonili, občas aj v noci a prihovorili sa nie moc príjemnými slovami, zastavili na chodbe. Bála som sa ísť von aby som ich nestretla, dítě sa nevyblblo a následujúcu noc spalo ešte horšie, ja tehotná a nervy zo všetkého.. ale to je iný príbeh. Neviem udržať myšlienky.)
No.. deti. Majú síce rodičov dvoch, ale ja mám vačší vplyv. Sorry jako.
Záverom, kurňa, zas je pol druhej a ráno budem nevyspaná, nervná, unavenejšia ako obvykle, nechám staršiu dlho čumieť do monitoru a následne sa trápiť tým aká to hrozná matka som. Hm, to nie je k téme sójového králika. Takže.. go vegan. Bez výjimek.
Absťák v podobe chutí mám skoro neustále. Na čokoládu. Kde sú tie časy keď som malej švagrovej na vetu "Honí mne (mě?) mlsná" odpovedala "Tak jej uteč"? Teraz si tú vetu opakujem dokola. Možno v duchu, možno nahlas, čo ja viem, už mi to splýva. Opakujem až kým ma nedohoní. Mlsná. Kým nenájdem niečo čím do tela nahádžem cukry. Nachvíľu mám dobrý pocit. Nachvíľu. A potom príde hlbší smútok, depresia, nervy. Kričím a búcham dvermi. Naposledy keď ma prepadla chuť na mlieko, čo bolo včera, vypila som na jedno otvorenie ledničky kefír(er) a pol litra mlieka. Večer som kašlala a ešte dnes vykašliavam. Mlieko zahlieňuje, to viem, to som vyčítala na múdrych antisociálnych stránkach. Ale že sa to ukáže aj na mne, len pár týždňov (či už mesiacov? Čas mi tiež splýva v celok) po jeho radikálnom obmedzení, to mi ani vo sne nenapadlo. Vo sne zase vraždím, ale to je na iný článok.
Absťák, chute, nutkavá potreba vrátiť sa k starému "dobrému" známemu. To bola jedna časť rozhovoru ktorý prebehol krátko po druhej hodine. Je pol jednej v noci a už neviem čo bola ďalšia časť. Aha, spánok! Haha! Spánok dlhší ako 3 hodiny vkuse. Posledné takmer tri roky sci-fi. A únava. Unavená som, tiež neustále. Je to tiež zvačša psychického rázu, nonstop s deckami, ale už aj fyzicky. Živiť troch ľudí je moc, hlavne keď by to jeden z nich zvládol sám. Rada by som staršiu odstavila, ale keď vidím ako vyzerá jej strava po odčítaní materského mlieka, chce sa mi plakať. A neprestávať. Pred prechodom na rastlinnejšiu stravu som si denníček o únave neviedla, ale tiež to bolo strašné.
Výkyvy nálad, tiež kapitola sama o sebe. Hlavne keď si žena vnímavá k svojmu telu. Alebo sa ho snažíš vnímať, nevieš ako na to a si zmatená. A máš zlú náladu z toho že sa ti nedarí.
Ako na moje rozhodnutie reaguje okolie. Myslím že o tom som tu už písala. To, ako som rozhodnutie zverejnila na sieti a ktosi mi pchal pod nos tlačenku či slaninu. Keď si na návšteve uvarím sama, možem si to zjesť. Ale som lenivá a varenie nie je moja silná stránka. Tak vačšinou zjem čo navarené jest. Ale skúsim to nerobiť. Dotazník, rozhovor, výskum, či čo to vlastne je sa vyplňuje každý deň, 28 dní vkuse. Keď to splním, bude to najdlhšie vedený denník v mojom živote. Aj keby som vyplnila len tretinu. No chcela som povedať to, že tých 28 dní skúsim nejesť živočíšno. Vobec. Síce idú Vianoce (už za 17 dní a ja nemám darčeky ani vymyslené!) a mŕtve kapre budú na každom stole, mlieko a vajcia v každom šaláte či dezerte, ale skúsim to. Keď už, tak poriadne. Raz som sa na to dala, raz to dokončím. (A všimnite si, že je tam schválne raz, nie teraz. To aby tá sedná žena mohla cúvnuť. Pardon, desná.)
A na čo si spmeniem ako na posledné? Samozrejme, na to čo bolo na začiatku. Ako som na myšlienku veganstva vobec prišla a aké k tomu boli dovody. No, nejde asi úplne vyčleniť dátum a povedať si: TU! Ani dovod, svet je celok a celok je svet, všetko prichádza postupne a postupne odchádza, transformuje sa a mení. (To schválne, aby bolo v článku viac slov a aj nejaké cudzie, zdá sa mi príliš krátky a písaný dosť jednoducho.)
Jako, zachutilo mi to. Díky Poppy. Tiež ten súcitný pohľad, ale ten mi ešte trochu uniká, keď ma nikto nenúti zabíjať zvieratá, prečo by som prestala jesť maso? Keď vlastne dojením netrpia (Ha-ha! Ešte si na ne zober elektrickú odsávačku a nech ťahá kým je čo. Kľudne hnis zo zapálených bradaviek. Aaaau! Viem jak bolia zuby. Bez zápalu.) Toto ma napadlo až teraz. Ale chudátka telátka čo sa možno polovica dožije veku aby mohla zastúpiť svoje matere, o tých som vedela. Retrospekívne neviem na čo som čakala a iba obmedzovala. A dopíjať mlieko po detoch tiež nemusím. Proste ho vylejem. Áno, je to dar, materské mlieko, vďaka ktorému by teliatka mohli žiť, je to plytvanie a aj ako zero-waste začiatočníkovi mi je to proti srsti. Ale.. jako..
Ďalší je ten zdravotný dovod. Chrchlanie po nočnom vypití mliečnych zásob. Schválne nehovorím o mase, lebo na to aj keby som mala chuť, čo sa mi stalo len so zavináčmi, ktoré som aj tak dojedala nasilu, vždy kupujeme pred pečením = zásoby doma nemáme, čo oči nevidia to srdce nebolí, a vajcia takmer nejem. Kým mi to dítě nenapchá do krku. Aj to len žĺtok. Bielok zje. A ja sa 10 minut drhnem aj napriek tomu že to zapijem. A maso len kuracie, ostatné mi chutiť prestalo. Možno ryba by šla.. hej! Pár riadkov navrch si písala, že sa do toho pustíš naplno. Tak sa toho drž!
Ekologický dovod som vyčíala kdesi na soucitně, toľko kŕmnej repy čo sa vypestuje by stačilo na nasýtenie celej zeme (možno nie tá repa, ale plocha na ktorej sa pestuje, keby sa na nej pestovalo čosi iné. Snáď sa to dá pochopiť. Odkaz na článok prikladám, ale čas už poskočil, oči sa unavili a nechce sa mi to hľadať v tom mori argumentov: http://soucitne.cz/rostlinna-strava-argumenty-odpovedi). A ten ma asi presvedčil najviac, spolu s tou chuťou.
Či chcem tak stravovať aj deti? Samozrejme! Chcem aby boli zdravé, čulé, so záujmom o to čo robia, jedia a prečo. Okolie asi bude brblať, možno sem-tam niečo podstrčí, ale čo už. Len už teraz viem že so starším dítkom bude problém, keďže najobľúbenejšie jedlo, mlieko s mušličkami, si nahradiť nenechalo, keď vidí maso s prílohou, zje to (maso, nie prílohu) a keď objaví vajcia, rýchlo s nimi do stroja (máme taký ten na vajcia namakko, stredne a natvrdo, úplne zbytočný vynález, ale dostali sme darom, tak to nevyhodíme.) Mladšie dúfam v poho, čo jej nedám ja alebo staršia (preto mala už v 4 mesiacoch hermelín), k tomu sa nedostane.
(Nočné kojenie, od pol 11, kedy zaspali - a to vstávali o pol 9 - čo 40 minut. Našťastie len jedno. Keby obidve, už zase kričím. Rovnako ako posledné tri dni pri uspávaní. Neviem čím to je, ale proste v zime spia divne. V starom byte boli dolní susedia hákliví na nočný pohyb po podlahe, občas nám aj zazvonili, občas aj v noci a prihovorili sa nie moc príjemnými slovami, zastavili na chodbe. Bála som sa ísť von aby som ich nestretla, dítě sa nevyblblo a následujúcu noc spalo ešte horšie, ja tehotná a nervy zo všetkého.. ale to je iný príbeh. Neviem udržať myšlienky.)
No.. deti. Majú síce rodičov dvoch, ale ja mám vačší vplyv. Sorry jako.
Záverom, kurňa, zas je pol druhej a ráno budem nevyspaná, nervná, unavenejšia ako obvykle, nechám staršiu dlho čumieť do monitoru a následne sa trápiť tým aká to hrozná matka som. Hm, to nie je k téme sójového králika. Takže.. go vegan. Bez výjimek.
Komentáře
Okomentovat