Drožďová polievka. Kvasnicová.

Večer som si povedala, že gulášu už bolo dosť. (Nebolo, ale variť ďaľší sa mi nechcelo a ani nebolo z čoho.) Polievka je rýchla a ľahká. Tejto nahrávalo, že muž naklíčil řeřichu a nevedel čo s ňou. Ja tiež nie. Skoro uschla, ale našťastie sa ku mne asi pred týždňom dostala kniha Margit Slimákovej, v ktorej som využitie našla. Zrovna s kvasnicami, ktoré mám rada.

PS: Mala byť s 3 krajcami chleba, mali sme posledné dva a jeden si vypýtalo dítko. Ten druhý bol k polievke tiež len na fotenie.
PS: Slimákovú ešte nemám načítanú tak aby som usúdila či je doktorka alebo šarlatánka, ale to meno mi niečo hovorilo a recept čo na mňa vo freeshope vykukol bol fajn, tak som ju zobrala. Freeshop. To je taký ten obchod kam prídeš, hodíš na stol pre teba nepotrebné veci a odnesieš si potrebné. Tento konkrétny si otvorili vysokoškoláci pre vysokoškolákov, ale čo ja viem.. S miminom v nosítku ma nevyhodili.


Recept:
Kvasnice - dala som 2 kocky
Cibuľa - 1ks
Žerucha (alebo pažitka)
Celozrnná pšeničná múka - 1 PL
Olej - 3 PL
Pečivo - ani byť nemusí
Soľ


Na zmesi oleja a vody jemno podusíme nakrájanú cibuľu, za stáleho miešania pridáme kvasnice a múku rozmiešanú v hrnčeku s trochou vody a pažitkou. Furt miešame, krátko pritom opražíme, následne zalejeme vodou a privedieme k varu. Bez ďalšieho varenia odstavíme a podávame s pečivom.

Komentáře

Okomentovat

Populární příspěvky z tohoto blogu

Ťažký život bez masa

Život vegetariána musí byť ťažký. A čo taký vegan, raw, fruitarián, ba dokonca breatharián! Zatiaľ nie som ani jedno. Ale napísala som na antisociálnu sieť, že sa pohrávam s tou myšlienkou. Nepraktikujem. A rodina už provokuje. Prídem domov a prvé čo mi tata pchá pod nos, je tlačenka. Nikdy som ju nemala v láske a ani fakt že by som prestala jesť maso a mala náhodou absťák, to nezmení. To isté svokor, 3 dni predtým, s klobásou v hlavnej roli, s rozdielom že tú som si raz za 3 mesiace rada dala. Babky nemajú internet. Chvalabohu. A dostanem sa tam až dnes podvečer. Tipujem to na rízky, kačicu a kopu obložených chlebíčkov. S máslom a salámom. Neviem či si niečo z toho dám. Druhá babka plače kedykoľvek sa prekecnem že nemám chleba a rožky každý deň. Pečivo je predsa základ! Áno, možno v jej dobe, vo vojnou spustošenej krajine sa toho moc zohnať nedalo a keď sa žalúdok zalepí lepkom, teoreticky viac nepotrebuje. Ale doba sa mení, veda napreduje, zem prekvitá (samozrejme že ako kde, ale ...
Další informace

Prach na pranie

Obrázek
Dneska som nevarila. Okrem hrachu, ktorý som zjeda samotný. Nechcelo sa mi vymýšľať čo s ním a pri mixovaní tak vyletoval z hrnca, že som sa vykašľala aj na kašu. Ale vytvorila som prací prach. Druhýkrát. Prvú várku som ráno dopoužívala na plenky. Non toxic to nie je, ale približuje sa k tomu. Tam sa nestrúha jelen, no kokosové mydlo. Alebo iné rastlinné. V tomto je parfum, ktorý dráždi pokožku, ale tak ma nápad domáceho prášku nadchol, že som kúpila prvé čo mi google a obchod vyhodili na oči. Hneď 2x. A predtým povedala mame nech mi jedno také mydlo kúpi. To padlo na prvú várku, spolu s kryštalickou sódou na pranie. Na druhú várku som si kúpila už práškovú, uvidím či v tom bude aj iný rozdiel ako koncentrácia a sypkosť. PS: A on ten 200 gramový jelen váži 175g. Recept: 100g mydla cca 360g práškovej sódy na pranie (alebo 900 - 1kg kryštalickej) Mydlo nastrúham, pacnem do toho sodu a zatrepem v dózičke. Hotovo! 
Další informace

Pokusný sójový králik

Prihlásila som sa do sociálneho experimentu. Dotazníku k diplomovej práci. Výskumu? Neviem, nikdy to robiť nebudem. Zostanem nevzdelaná, len s maturitou z gymplu. Všeobecného. Do konca mojho dlhého života, ktorý sa bude točiť len okolo detí a sraˇiek. Au, tá myšlienka bolí. K veci: VEGAN. Prechod na veganskú stravu a jeho psychologické špecifiká. Zaujímavá téma. Účasť je anonymná, tak si to hodím na blog. Je ten prechod náročnejší na psychiku alebo na fyzické telo? Určite to prvé. Telo prežije na čomkoľvek, dokonca z toto može aj rásť, viz. obéznych ľudí jediacich vo fastfoodoch a pijúcich sladké limonády (plastové mrazené čosi zohriate v tone oleja zapíjané zafarbenou cukrovou vodou s obsahom kyseliny fosforečnej). Aj keď neviem kde sa dajú vidieť, ich rajónu sa asi vyhýbam a ešte nikdy na mňa nevykukol človek ako na fotkách, priestorovo rozmernejší ako fotka sama. Telo oklameme ľahko, hlavu ťažšie. Ale dá sa to. Keď je myseľ zvyknutá 20 rokov jesť maso, mlieko a vajcia každý ...
Další informace