O mne

Určite ju poznáte.
Taká tá kreatúra, čo nikdy nedotiahne veci do konca. Pre všetko sa nadchne, ale keď nadšenie vyprchá a nedarí sa podľa jej predstáv, kľudne odstaví hrniec s nedovareným rizotom, nechá ho v ušpinenej kuchyni a sadá si k fejsbůku. Ventilovať. A keď nechce otravovať ľudí ktorí si ju ešte stále nevymazali z kamarátov (aby jej ešte dáki zostali), založí si blog.

Nemá to jednoduché. Je náladová, ľahko sa nechá vyviesť z miery, nepriebojná, všetkého sa bojí. Ale za všetko si može sama. A aj tak žije. Mimo rodnú dedinu. V druhom meste, za posledných 5 rokov, s piatimi sťahovaniami. Alebo ich bolo 6? Ten rok na intráku nepočíta. S chlapom a dvomi malými stvoreniami, dítkom a miminom.

Má rada deti, hlavne vlastné, ale často nadáva že nikdy nie je bez nich. Prvé ostalo bez jej prítomnosti prvýkrát na viac ako 4 hodiny, keď bola v porodnici. S druhým. A aj to im druhý deň podpísala reverz a dovalila sa domov, netušiac do akého pekla sa to chystá. Nič nedomyslí do konca. Možno ani myslieť nezačala, než sa do niektorých vecí pustila. Určite. 

Na otázku čo rada robí, odpovie "Pred deťmi som rada písala/čítala, ale teraz sa to moc nedá." To beztak hľadá výhovorky. Len aby za svoje nešťastie nemohla sama. Nedokáže sa sústrediť, nemá čas? Aha, a čo tie prebdené noci s prstami na klávesnici? Prečo nepíšu príbehy, ale len dementné komentáre, 100x to isté na tú istú otázku? Čo tie naštudované znalosti, ktoré nikdy v živote nevyužije? Ako je možné, že vie aký je rozdiel medzi šalinou a tramvají, ale to, čo napísala a hodilo by sa do knihy, nepresahuje za 5 rokov viac ako 5xA4?! Ďalej by možno rada bicyklovala, ale s deťmi sa to predsa nedá. Chýba jej pocit samoty, slobody, chýbajú jej veci čo boli predtým, ale nič nespraví pre to, aby sa zmenili. Obviňuje všetkých okolo, sťažuje sa, veľmi rada, ale konštruktívna moc nie je.
Rada by bola zdravá. A mala zdravú rodinu. Číta preto, veľmi, študuje fejsbůkové skupinky a "odborné" weby (možno je závislá, ale tom sa ju ani nepokúšajte presvedčiť, zabije vás pohľadom), no uvádzanie vedomostí do praxe nie je ideálne. Bez cukru sa neobíde jediný deň, zato bez surovej zeleniny a ovocia si to predstaviť vie. Lepok tiež stále nevyradila - predsa tie cestoviny nevyhodíme. A nedopriať dítku chleba s máslom? Aj mlieko a mliečne výrobky sa chystá vyradiť. Preto ho má každý deň v miske. Cukríky je tiež škoda vyhodiť. Alebo rozdať. Alebo nekupovať keď sú v akcii. Nebrať keď sú zadarmo. Čo je doma, to sa počíta, nie? Aj keby to bol jed.

Nevie čo si týmto úvodným príspevkom chcela dokázať. Možno predstaviť sa?
Děsná to žena.