Kam ponáhľate?
Ľudia, kam tak ponáhľate?
A ako to robíte? Ja som to asi nikdy nevedela. Nie len v škole na telesnej, ale tak, celkovo. Rýchlo, rýchlo, hlavne nech sme prví.
Cestou na Slovensko som o tom uvažovala. Potom čo ma predbehol týpek cez dve plné čiary v zákrute. Druhý v meste asi 90-tkou a tretí hneď za mestom, cez odbočovací pruh protiidúcich áut. Všetci traja v rozmedzí pol hodiny. Viem, nedeľa ráno, nemáte čas plaziť sa za slovenskou felíciou keď sú prázdne cesty. A navyše za volantom sedí akýsi trpaslík v žltom kabáte s ružovou čapicou na hlave. Tentoraz bez čiernych okuliarov, ale keby o trošku menej pršalo a o trochu viac vykuklo slnko, má ich nasadené. Alebo keby vyrazil po tme. Nekrúťte hlavami, jednoducho nevidím keď mi svietia protiidúci do očí, no! Alebo to bolo prostredím. Přerov. Hmm. Divné mesto, tiež sa mi moc nepozdáva. Ponáhľali sa tam, aby ho čím skor prefrčali a mohli tomu vytnúť, nech už ho majú za sebou.
Ale prečo ponáhľajú v živote? Musím stihnúť toto. A tamto. A najradšej aj hento, kľudne si kvoli tomu vytvorím spánkový deficit.
Peniaze sú hnací motor. To chápem. Aj keď nie tak úplne.
Otázka bola položená. Dva mesiace odstup.
Auto som odvtedy nevytiahla - teda až na ten deň čo som s otrasom mozgu dítka letela do nemocnice a pochopila prečo dá sa ponáhľať. Vesmír vie a odpovie.
Otázka bola položená. Dva mesiace odstup.
Auto som odvtedy nevytiahla - teda až na ten deň čo som s otrasom mozgu dítka letela do nemocnice a pochopila prečo dá sa ponáhľať. Vesmír vie a odpovie.
Komentáře
Okomentovat