Děsná žena

V kráme dnes mali tofu v akcii. A ja od včera namočenú čočku. Šošovicu. Smažené tofu v cestíčku položené na roztekajúcej sa, málo zahustenej, čočke na indický sposob, posypané strúhaným kokosom. Dneska to bol boj, lietala som z kuchyne do izby, do kúpeľne, všetko naraz rozrobené a nič nestíham. Do toho hlášky ako "čujat, tatat, o-ou" a nosenie slona, méďu, obúvanie botov, vysvetľovanie že nie sú moje a pochopenie že som vlastne Cica Lapka a dítko kocúr. Tiež mala boty. Do toho sa mi druhé plazilo pod nohami a keď nie, držala som ho a pozeralo do hrncov. Viete jak blbo sa obracia tofu s jednou rukou? Práve kojím a píšem. Mimino stavia sa o krabice s hračkami a chvíľami zaplače, že nevie ako ďalej. Alebo naspátek. Jedno z toho. To sa naje cestou. Ešte nachystať deti, zobudiť muža, všecko to prezliecť a možme vyraziť. A to prádlo je v práčke ešte od rána. PS: Ďakujem Poppy za rýchlu odbornú radu čo jako sa s tým tofu robí. Ináč by som tam rubla vajcá. PP...

Život vegetariána musí byť ťažký. A čo taký vegan, raw, fruitarián, ba dokonca breatharián! Zatiaľ nie som ani jedno. Ale napísala som na antisociálnu sieť, že sa pohrávam s tou myšlienkou. Nepraktikujem. A rodina už provokuje. Prídem domov a prvé čo mi tata pchá pod nos, je tlačenka. Nikdy som ju nemala v láske a ani fakt že by som prestala jesť maso a mala náhodou absťák, to nezmení. To isté svokor, 3 dni predtým, s klobásou v hlavnej roli, s rozdielom že tú som si raz za 3 mesiace rada dala. Babky nemajú internet. Chvalabohu. A dostanem sa tam až dnes podvečer. Tipujem to na rízky, kačicu a kopu obložených chlebíčkov. S máslom a salámom. Neviem či si niečo z toho dám. Druhá babka plače kedykoľvek sa prekecnem že nemám chleba a rožky každý deň. Pečivo je predsa základ! Áno, možno v jej dobe, vo vojnou spustošenej krajine sa toho moc zohnať nedalo a keď sa žalúdok zalepí lepkom, teoreticky viac nepotrebuje. Ale doba sa mení, veda napreduje, zem prekvitá (samozrejme že ako kde, ale ...

Tretí deň experimentu! Zmeneného z raw na vegan. To mám výdrž, čo? A ani moc nemením plány. Len si nepamatám či som tam pri myšlienke na tuk nešvihla hneď máslo a až potom kokosový olej. Zabúdam. Najprv som chcela vyfotiť pomačkaný hrášek v krásne farebnej plastovej miske, čo ho malo mimino na obed (nemalo), ale povedala som si že tie zbytky po výrobe mlieka by v ľadničke asi dlhšie čakať nemali. Takže vznikli! Rozpadajúce sa v trúbe presušené gule ze zbytkov a prebytkov. Dobrú chuť! PS: Je to pečené na druhý pokus, prvý stroskotal včera, hneď po vykydnutí cesta na gril. Bola som lenivá zapnúť trúbu.. Recept: Hmota po precedení mlieka Tuk - asi kokosový olej Kokos Ovsené vločky Cukor/med/iné sladidlo Voliteľne: oriešky, hrozienka, sušené ovocie, možno kompót Všetko zmiešame, dáme na plech a pečieme kým sušienky neprevoňajú byt.

Experiment pokračuje! Dnešné raňajky: doma vyrobené ovosno-kokosové mléko a kúpené čokoládové guličky, v krásne farebnej plastovej mištičke. Povodne som chcela mlieko s klíčenou slnečnicou, ľanom a sezamom a toto podstrčiť dítku, no len si pričuchlo a už hlási "tyseje", ale tak.. zas budem mať raňajky na dvakrát. + nie som si istá či to je raw, keď si nemožem overiť že kokos aj ovos boli sušené do 45°C, ale vegan je to určite. Možno až na tie guličky. Recept: Ovesné vločky a strúhaný kokos namočíme cez noc do vody, ráno rozmixujeme a precedíme cez sitko. Keď chceme "mlieko" redšie, možme doliať vodou keď nie, nemusíme. Cedí sa aj cez plátno, ale s tým sa mi hrať nechcelo.

Vačšinou, keď sa o chlapovi zmienim, je to v zlom. Tak dnes mlčím. Radšej bez fotky. A mám ho rada.

Zvažujem prechod na RAW stravu. Keďže kojím, mala by som na to ísť postupne, aby nezačala nejaká extra detoxikácia a toxíny nahromadené v tele za xy rokov mojho života (KAŽDÁ žena svoj vek nerada prezrádza) neprechádzali do mlieka. Tak dnes smažený kurací rízek s čerstvou paprikou a paradajkou (to je tá rajčina). A ten obed o 4 bol tak ľahký, že som sa o 6 musela prepchať cestovinami. Čokoláda došla pri včerajšom pokuse.

Určite ju poznáte. Taká tá kreatúra, čo nikdy nedotiahne veci do konca. Pre všetko sa nadchne, ale keď nadšenie vyprchá a nedarí sa podľa jej predstáv, kľudne odstaví hrniec s nedovareným rizotom, nechá ho v ušpinenej kuchyni a sadá si k fejsbůku. Ventilovať. A keď nechce otravovať ľudí ktorí si ju ešte stále nevymazali z kamarátov (aby jej ešte dáki zostali), založí si blog. Nemá to jednoduché. Je náladová, ľahko sa nechá vyviesť z miery, nepriebojná, všetkého sa bojí. Ale za všetko si može sama. A aj tak žije. Mimo rodnú dedinu. V druhom meste, za posledných 5 rokov, s piatimi sťahovaniami. Alebo ich bolo 6? Ten rok na intráku nepočíta. S chlapom a dvomi malými stvoreniami, dítkom a miminom. Má rada deti, hlavne vlastné, ale často nadáva že nikdy nie je bez nich. Prvé ostalo bez jej prítomnosti prvýkrát na viac ako 4 hodiny, keď bola v porodnici. S druhým. A aj to im druhý deň podpísala reverz a dovalila sa domov, netušiac do akého pekla sa to chystá. Nič nedomyslí do konca. M...