Děsná žena

Tento príspevok píšem na druhýkrát, prvýkrát som si zmazala celý úvod. Teraz len jednu vetu. Kôl (na slovenskej klávesnici mi nejde "u s kroužkem"). Milý sledovateľ (alebo človek, čo si na blog klikneš častejšie ako ja), určite vieš že moj pokus o zapisovaní nálad stroskotal hneď po druhom dni. Tretí som zaspala s deťmi, štvrtý sa zakecala s mužom a piaty mi bolo blbé písať tieto dovody, tak som sem radšej neklikala. A naviac mi nebolo dobre. Začala som kašľať, doteraz neprestala. To už varil muž, takže tri dni hlavne na mase.  To som nemala asi týždeň. Aj keď je to trochu alibizmus, lebo vyhádzať z polievky maso nie je to isté ako jesť polievku bez masa. Mlieko takmer vobec. Už ani po dítku nedojedám guličky s mliečkom. Ani jogurty. Kým ma to nechytí alebo mi to niekto nevrazí do ruky so slovami "toto si dojedz". Len, hlavne k večeru, keď sa chystám oddávať bielemu sexu, jednoducho nič lepšie v chladničke nevidím. Možno tým že nie som doma. Ani tam to nie je ...

1 = žiadne, nikdy; 3 = neviem, stredne; 5 = vždy, výrazne Moja nálada ­­➡ 2 Výkyvy nálady ➡ 3 Chute­ ➡ 1 Odolávanie ➡ 5 Únava ➡ 3 Poznámky v skratke: ďaľší deň sama s detmi Chute nemám, ale živočíšne produkty ma pokúšajú. Napríklad otvorený kefír, polovica v balení, stojí v ledničke bez pohnutia už tretí deň. Štvrtý? Piškóty v miske. Zabliká mi kontrolka vajce, ale vždy keď idem okolo, vezmem si zas jeden do ruky. Ale to tak so všetkým čo sa dá zobať a je voľne položené. Vyslovene chuť na živočíšno som mala len keď sme prechádzali okolo stánku s kebabom. Našťastie som nemala peniaze. Ani čas zastavovať. Náladu mám skor depresívnu, bez nejakých extra výkyvov. Čo je divné, však výkyvy sú moj parťák už odnepamati. Možno to je tou zimnou depkou. Von do zimy sa mi nechce a vnútri robiť to isté, stále po sebe nechať skákať a kričať.. Keď sa dostanem do kuchyne v kľude tak buď varím, pečem, upratujem, alebo len pokrútim hlavou nad tým bordelom čo sa neodparuje a pokračujem ...

Vánoce -medovníčky. Vegan. Vegovníčky. No, moc sa to nepodarilo. Problém prvý, doma sme nemali perníkové korenie, takže večer  som si vytiahla všetky prísady, zistila, že tá zásadná chýba a pekne to zase upratala. Ráno. Áno, mohla som zbehnúť dve poschodia, prejsť pár metrov a kúpiť to u vietnamca, ale to by deti museli spať. Skor ako o 22:00. Obliekanie je pre mňa des, takže navliecť deti do 3 vrstiev len aby sme absolvovali túto, bez nich nenáročnú cestu, pokúpili bllbosti, na korenie zabudli a museli sa vrátiť, na to nemám nervy. Tak mi tam druhý deň zbehol muž. Ingrediencie boli všetky, síce pšeničná múka došla, ale čo, žitná ju krásne nahradila. Došla tiež, ale postačila. Kokosový olej bol nerozpustený, tak chvíľu trvalo kým som všetko zmiešala. Možno aj preto, že sa k práci pridalo staršie dítko a cesto je dobrá zábavka. Asi po hodine a pol, kedy ma k tomu zase pustila, som prišla na to, že je to moc husté, tak som sa pustila do výroby kokosového mlieka. Po ďalších d...

Takto si ho predstavujem. Sójového králika. Rozkošný tvor s veselými očami odrážajúcimi úsmev na tvári. Krásne líca, fúzy len aby sa nepovedalo. Kresba je stiahnutá z internetu, taká šikovná zas nie som. V dotazníčku mám za úlohu si každý deň značiť následujúce veci: moja nálada, výkyvy nálad, chute, odolávanie chutiam, únava a prípadne poznámky k dianiu. Známkuje sa opačne ako v škole, čiže 5 je za jedna a 1 je za pať. Budem to tak značiť aj sem, pretože keby som to robila naopak a prepisovala, stratím sa a vyjdú úplne iné hodnoty ako by vyšli kebyže nešpekulujem. 1 = žiadne, nikdy; 3 = neviem, stredne; 5 = vždy, výrazne Moja nálada ­­➡ 3 Výkyvy nálady ➡ 4 Chute­ ➡ 1 Odolávanie ➡ 5 Únava ➡ 3 Poznámky v skratke: celý deň sama (s deťmi) doma, varím, pečiem, upratujem 8. 12. 2017. Piatok. To poznám podľa revu ožralcov pred barákom.

Prihlásila som sa do sociálneho experimentu. Dotazníku k diplomovej práci. Výskumu? Neviem, nikdy to robiť nebudem. Zostanem nevzdelaná, len s maturitou z gymplu. Všeobecného. Do konca mojho dlhého života, ktorý sa bude točiť len okolo detí a sraˇiek. Au, tá myšlienka bolí. K veci: VEGAN. Prechod na veganskú stravu a jeho psychologické špecifiká. Zaujímavá téma. Účasť je anonymná, tak si to hodím na blog. Je ten prechod náročnejší na psychiku alebo na fyzické telo? Určite to prvé. Telo prežije na čomkoľvek, dokonca z toto može aj rásť, viz. obéznych ľudí jediacich vo fastfoodoch a pijúcich sladké limonády (plastové mrazené čosi zohriate v tone oleja zapíjané zafarbenou cukrovou vodou s obsahom kyseliny fosforečnej). Aj keď neviem kde sa dajú vidieť, ich rajónu sa asi vyhýbam a ešte nikdy na mňa nevykukol človek ako na fotkách, priestorovo rozmernejší ako fotka sama. Telo oklameme ľahko, hlavu ťažšie. Ale dá sa to. Keď je myseľ zvyknutá 20 rokov jesť maso, mlieko a vajcia každý ...

Na jednej z nekonečných internetových diskusiách o jedle som narazila na veľmi zaujímavý recept cesnakovej polievky s krumplama. Krumplami. Pardon, zemiakmi. Bramborami. Whatever. Máte ho na fotke. Bohužiaľ, v našej domácnosti sa hlavná prísada nenašla a dúfam že nenájde, tak mi nezostáva nič iné než oškrábať krumple, olúpať cesnek, trochu to posmažiť, povariť, použiť tretiu prísadu z receptu a podávať. Možno ešte soľ. A osmahnuté kúsky chleba k tomu. Ale možno aj tak budem hľadať ďalej ten správny recept na výbornú česnečku. Rýchla ale nebude. Nie v porovnaní s dokonalou brambůrkovou česnečkou.