A je tu.
Tento rok zase. Podzimní deprese. Jesenná depresia znie ešte depresívnejšie. Prichádzajú dlhé chladné rána, dni, noci. Deti už to vytušili, tak nabehli na režim vstávať o 8, zaspávať po 11 večer. Staršie s poobedným spánkom, mladšie aj s dvomi ďalšími. A mňa nenapadne nič lepšie než začítať sa do knihy ktorá mi sama vyskočila z poličky do ruky. Denníček vo farebnom obale, v ktorom je zaznamenaný len prvý štvrťrok. Aj to nie celý. Ale stačí. Okrem iného spánok. Vlastne pre to som si denník kupovala. A preto, že bol hrubý a stál len 50 kč. Dítě vstáva o 10, zaspáva o 6, budí sa po 9 a do rána do pol 2 je hore. To bolo len jedno. A ja v poslednom trimestri tehotenstva. Dúfam že sa to nebude opakovať. Ten spánkový režim, nie tehotenstvo. Mám strach že je neskoro, už dva mesiace sa mi sníva že vraždím a posledný týždeň sa cítim slabá a vynervovaná, večne naštvaná, ale tak test by asi nekecal, nie? K tomu režimu. Nezvládala som to vtedy, nezvládnem to ani teraz. Síce nám ešte dolní...